Občan > Úvod

Kežmarčania

meno a priezvisko: Nora Baráthová
vek: 60 rokov
vzdelanie: Filozofická fakulta Univerzity P.J. Šafárika v Prešove
povolanie: historička
literárna tvorba: Ad revidendum, Muž, ktorý kráčal za smrťou, Snívať zakázané, Aj zradom sa odpúšťa, Nepokojné mesto, Najlepšia trieda, Nad Kežmarkom vietor veje, Študent, Plavovlasé hviezdy, Hviezdy nad Tatrami, Päť dní pre náhodu, Tak sme žili, Tri vianočné príbehy,Tri povesti o kežmarskom hrade, Neľutujem, že som milovala, Najstaršie kežmarské príbehy
obľúbená činnosť: kávička poobede a k tomu čerstvé novinky alebo časopis, štúdium histórie
neobľúbená činnosť: utieranie riadu
najmilšia postava z vlastnej tvorby: Jakub Kray
obľúbená kniha z vlastnej tvorby: Muž, ktorý kráčal za smrťou
človek s ktorým by si sa rada stretla ( žijúci, alebo nežijúci): Plinius st. a ml., Horst Tappert (legendárny Derrick)
obľúbené motto: "Veselo, len veselo život treba brať, keď sa tváriš kyselo, kto ťa má mať rád?" (Voskovec-Werich)

Chcela by byť katom
V týchto dňoch sa dožíva životného jubilea kežmarská historička a spisovateľka Nora Baráthová. Kežmarok je mestom jej života, ktorému zostala verná. Čerpá z jeho histórie a je inšpiráciou pre jej literárnu tvorbu. Vo veciach verejných je činná ako poslankyňa mestského zastupiteľstva a predsedníčka kultúrnej komisie. V ev. a. v. cirkvi pôsobila ako organistka, miluje vážnu hudbu, ale ani taký metal jej nie je cudzí. S vrkôčikom dievčatka sa teraz o čosi ťažšie pohybuje po uliciach Kežmarku, ale jej hlasný smiech a klopkanie valašky sa rozlieha mestom. Okno jej pracovne je zatvorené len v treskúcej zime, inak má stále niekoho ako vraví „pod oknom“. Chodia za ňou známi, priatelia a Rómovia, prosia o napísanie žiadosti. V meste ju stretnete v tradičnej dvojke so svojou mamou, o ktorú sa vzorne stará.
Narodila si sa - dá sa povedať - počas vojny, prežila si socializmus, rok 1968, rok 1989, obdobie po nežnej revolúcii, momentálne vládne demokracia a Slovensko sa stalo právoplatným členom Európy. Porovnaj zo svojho pohľadu, ako sa menilo mesto, ľudia na pozadí týchto politických udalostí a prehodnoť tvoj vklad do svojho rodiska.
Ľudí nielen v Kežmarku, ale celkovo by som rozdelila na takých, ktorí sú stále rovnakí a takí ktorí sa prispôsobia dobe a prostrediu. Ja som si vždy vážila viac tú prvú skupinu. Ja a moji vrstovníci sme boli skromná generácia. Do roku 1953 tu bol lístkový systém, to znamená že nakupovanie nebolo podmienené iba finančnými prostriedkami, ale aj tým, na čo máte nárok a právo zakúpiť si. Ten nárok bol dosť malý. V rámci reštrikčných opatrení nám medzi 15.00 a 22.00 hodinou vypínali elektrinu, ale bola v tom istá dávka romantiky. Nie v každej domácnosti bol rozhlas a dospelí tajne počúvali vysielanie Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy. Kto nechcel mať problémy, tak o tom nehovoril, 50 – roky boli obdobím strachu, zinscenovaných súdnych procesov a príkazov rodičov „vonku nič nerozprávaj“. Rok 1968 bol obdobím krásnych pár mesiacov, keď sa dalo smelšie písať. V tom čase sme začali ako partia SZMákov vydávať Kežmarské listy, pod vedením predsedu MsV KSS Janka Dubeca a spoločne sme chceli navštíviť Dubčeka. Chceli sme socializmus, ale s ľudskou tvárou. Potom vznikal Literárny Kežmarok, ale nepohodli sme sa s vtedajšou ideológiou kvôli ročníku, ktorý mal byť venovaný Martinovi Rázusovi (tento spisovateľ okrem literárnej činnosti bol aj politikom. Chýbali mi diela potláčanej katolíckej moderny, lyrizmu a kresťanských autorov. Aj preto sme sa po revolúcii v roku 1993 rozhodli zorganizovať jedinú celoslovenskú ekumenickú súťaž v písaní detskej náboženskej poézie a prózy Cesta. Mala za sebou 8 úspešných ročníkov, kvôli financiám sa naša literárna Cesta prerušila. Naša aktivita v 68 však nezostala nepovšimnutá, nie na papieri, ale celých 9 rokov mi nič nevydali a knihy sa mi vracali. „Ale aj tak som písala, čo som si myslela.“ Nedá sa však všetko negovať, čo bolo predtým, viac sa darilo kultúre, školstvu a zdravotníctvu. Veď čo sa v novom režime postavilo? Zrátame to pomaly na prstoch jednej ruky. Námestie, pár bytoviek a ostatné sú len prestavby a rekonštrukcie už existujúcich objektov. Sľubované nové kultúrne stredisko sa už asi tak skoro nepostaví. Chýbala mi však vtedy sloboda ducha.
Kedy a ako si sa začala angažovať do diania vo veciach verejných?
Počas základnej školy som bývala predsedníčkou triedy a na strednej všeobecnej škole som bola kronikárkou. V roku 1968 som sa stala tajomníčkou MV ČSM. (Mestského výboru Československého zväzu mládeže) Od 1990 som bola členkou Mestskej rady a teraz som štvrté volebné obdobie poslankyňou mestského zastupiteľstva. Bola som sympatizantkou KDH, ale členkou strany som nebola.
Aké to bolo s vydaním tvojej prvej a poslednej knižky?
Prvú knižku Ad revidendum mi vydali v 1967 v Košiciach. Bolo to relatívne ľahšie, čo sa týka financií, dostala som vtedy honorár 10 000 Kčs a za tú sumu som si kúpila sedaciu súpravu, ktorú mám vo svojej pracovni. Boli však problémy iného charakteru. Čistopis čítal zbor posudzovateľov a tí zvážili, či je kniha najmä z ideologického hľadiska vhodná na vydanie. Horšie a ťažšie to bolo s historickými knihami. Po roku 89 už honoráre prakticky neexistujú, spisovateľ si má zarobiť z predaja. Teraz sú knihy drahé, zmenila sa chuť čitateľa, tak som vďačná, ak mi niekto knihu vydá. Samo vydavateľstvo musí dosť investovať. Pre ilustráciu, náklad na vydanie knihy Neľutujem, že som milovala bol do 300 000,- Sk. Poslednou mojou publikáciou boli najstaršie kežmarské príbehy, ktoré vydalo kníhkupectvo v Kežmarku.
Historické knihy, ktoré si napísala, dávali svedectvo o dobe, do ktorej boli situované. V ktorej dobe by si rada žila ty a v akej úlohe by si sa rada ocitla?
V stredovekom meste by som bola rada katom. Bol uznávaný a mal slušný príjem. Musel žiť mimo mesta, čo by sa mi občas páčilo. Mal moc položiť na klát hlavy tých, ktorí si to zaslúžili. A to by som s radosťou v niekoľkých prípadoch urobila aj teraz...
S ktorou osobnosť z histórie by si sa rada stretla a o čom by ste sa rozprávali?
So spomínaným Jakubom Krayom a chcela by som vedieť, ako to bolo s manželským trojuholníkom on, jeho žena a Dévay.
Ktoré je tvoje najobľúbenejšie miesto v Kežmarku?
Drevený artikulárny kostol a starý cintorín
Ktorý je tvoj najobľúbenejší nápoj a jedlo, ktoré vieš aj sama uvariť?
Najradšej mám slivovicu, bryndzové pirohy a zemiakové placky, ktoré zvládnem aj sama pripraviť. Keď nemusím, radšej nevarím.

Redakcia sa pripája k blahoželaniam a praje do ďalších rokov všetko dobré, veľa nových knižiek a radosti zo života!
Rozhovor viedla Barbora Križanová


Autor: Noviny KEŽMAROK
Posledná aktualizácia: 24.6.2004
<<< Späť

Vyhľadávanie

Úradné hodiny

Hodiny pre verejnosť:

Pondelok   8.00 - 15.00
Utorok 8.00 - 15.00
Streda 8.00 - 16.30
Štvrtok 8.00 - 15.00
Piatok 8.00 - 14.30

Hlavné námestie 1,
060 01 Kežmarok
Potrebujete informáciu?
Bezplatné Wi-FiWebkamera mesta Kežmarok
Videoklip Kežmarok 2015

Virtuálna prehliadka mesta

Virtuálna prehliadka mesta
Fotogaléria

Festival remesiel EĽRO

Európske ľudové remeslo

Legendárium súťaž

Legendárium súťaž
Verejné obstarávanie
Mestské kultúrne stredisko
Verejné obstarávanie MsKS

Kalendár kultúr. podujatí

Kam v regióne

Kam v regióne

Ponuka majetku mesta

Ponuka majetku mesta

Mestské dotácie

Kino Iskra

Kino Iskra
Filmový klub Iskra
Audiovizuálny fond

Projekt aktívne starnutie

Aktívne starnutie